Ikona je vyhotovená technikou litografie na doske z jaseňového dreva. Rozmery: malá – 12 × 16 × 2 cm, stredná – 15 × 20 × 2 cm.
Prvá písomná zmienka o ikone sa objavuje v „Kronike kláštora bosých karmelitánov vo Vilniuse“, kde sa opisuje prenesenie obrazu do novo postavenej kaplnky v roku 1671. V tom čase bol na ikonu pripevnený strieborný obklad, pričom odkryté ostali iba tvár a ruky Bohorodičky. V roku 1711 budovu kaplnky zničil požiar, no ikonu sa podarilo zachrániť a preniesť do kostola svätej Terézie. Nakoniec v rokoch 1713 – 1715 postavili novú kamennú kaplnku, do ktorej bola ikona slávnostne prenesená.
S ikonou je spojených mnoho legiend, medzi nimi aj zázračné vzkriesenie mŕtveho dievčatka v roku 1671 či mnohé ďalšie prípady uzdravenia a ochrany obyvateľov mesta v časoch nebezpečenstva. Viaceré pokusy o krádež či zničenie ikony boli neúspešné. Posvätný obraz prežil množstvo požiarov, no vždy ostal nepoškodený.
Obraz mal mimoriadny význam pre obyvateľov Vilniusu — každý, kto vchádzal do mesta alebo z neho vychádzal cez Ostrú bránu, sa mal pred ikonou pomodliť. Muži si na znak úcty snímali pokrývku hlavy.